Prírodné pomery

Geologická stavba

Slovenský raj, v ktorého južnej časti sa nachádza obec Dedinky má pomerne zložitú geologickú stavbu. Väčšinu jeho územia budujú dve základné štruktúrne jednotky. Menšia západná sa nazýva bebravská a je oddelená muránskym zlomom od východnej, rozlohou väčšej severogemeridnej jednotky. Obe sú vnútorne homogénne, pretože v nich prevládajú druhohorné sedimentačné horniny – vápence a dolomity. Slovenský raj má teda prevažne charakter krasovej planiny. Na juhovýchodnom okraji tohoto územia vystupujú na povrch staršie nekrasové horniny vytvorené v starších prvohorách napr. pieskovce,, kremence, bridlice a fylity. Na západe na územie Slovenského raja okrajovo zasahujú kryštalické bridlice a granitoidy, ktoré budujú susedné Kráľovohoľské Tatry. Geologicky najmladšia je najsevernejšia časť Slovenského raja, do ktorej zasahuje štruktúrna jednotka susednej Hornádskej kotliny. Druhohorné horniny tu prekrývajú sedimenty pôvodne usadené v starotreťohornom mori. Geológovia ich označujú ako vnútrokarpatský flyš, pretože sa tu striedajú pieskovce a ílovce ležiace na bazálnom súvrstvní vápnitých zlepencov.

Pôdne pomery

RA na výrazných svahoch stredne ťažké pôdy – ľahšie (piesočnatohlinité) s južnou, východnou a západnou expozíciou, stredne až silne skeletovité, rôzne hlboké pôdy.
Poľnohospodársku pôdu v extraviláne obce obhospodarujú súkromne hospodáriaci roľníci.
V severozápadnej časti vodnej nádrže sa nachádza rybné hospodárstvo SLOVRYB a.s. Príbovce zamerané na chov pstruhov. Komerčný chov pstruhov je hospodárskou činnosťou, ktorá nie je v súlade s ochranárskou funkciu riešeného územia.

Hydrológia a hydrogeológia

Skutočnosť, že voda je dôležitou zložkou krajiny, platí v Slovenskom raji dvojnásobne. Jeden z hlavných prírodných živlov tu dravo preteká hlbokými tiesňavami a kaňonmi, prepadáva sa cez skalneé prahy v podobe kaskádových vodopádov a vnika do podzemia, aby sa tam modeloval nádherné jaskyňové systémy. Z hydrologického hľadiska je Slovenský raj relatívne homogénnym územím patriacim do povodia Hornádu. Výnimku tvorí len rozhlohou zanedbateľná časť na krajnom východe pri Telgárte, z ktorej voda odteká smerom do Hrona. Povodie Hornádu sa člení na dve časti. Dve tretiny územia Slovenského raja na severe a v strede sú súčasťou vlastného Hornádu, zvyšnú jednu tretinu na juhu odvodňuje Hnilec, ktorý je jeho pravostranným prítokom. Hnilec sa do Hornádu vlieva při Margecanoch, ďaleko za hranicou Slovenského raja.

Krasové územie Slovenského raja má pomerne bohaté zdroje podzemných vôd. Tzv. planinové pramene sú menej výdatné, vyvierajú v horných úsekoch dolín a vodou zásobujú len najbližšie okolie. Známych je 17 takýchto prameňov. Dolinové pramene sú podstatne výdatnejšie, na povrch vyrážajú v nižších polohách, zvyčajne na mieste styku krasových hornín s nepriepustným podložím. Uvádza sa prítomnosť 21 prameňov tohto typu. Osobitosťou Slovenského raja je Občasný prameň pod Havraňou skalou.

Najvýznamnejšími povrchovými tokmi v Slovenskom raji sú Hornád na severe a Hnilec na juhu. Do týchto riek, ktoré do Slovenského raja vstupujú z iného územia, ústia všetky menšie i väčšie potoky pretekajúce rozvetvenou sieťou tiesňav a zalesnených dolín.

Hydrologické pomery sú odrazom geologickej stavby. Komplex vápencov a dolomitov Slovenského raja leží na nepriepustnom spodnotriasovom a mladopaleozoickom podloží. Vápence a dolomity tvoria z hydrologického hľadiska najvýznamnejší typ hornín, sú rozpukané, tektonicky značne porušené a ľahko podliehajú procesu krasového zvetrávania. Vo vápencoch prevláda krasová priepustnosť nad puklinovou, v dolomitoch puklinová.

Vodné toky a plochy

Miestne potoky sa vlievajú do vodnej nádrže vybudovanej na rieke Hnilec. Okrem malej plochy južne od cesty I. A II. triedy je celé územie katastra Dedinky v CHVO horného toku Hnilca. Na chránené vodohospodárske oblasti sa vzťahujú ustanovenia § 27 zákona č. 184/2002 Z.z.

Vodné dielo Dobšiná má v katastri obce na Hnilci vybudovanú vodnú nádrž Palcmanská Maša. Do prevádzky bolo vodné dielo uvedené v roku 1953. Prevádzkovateľom vodohospodárskej časti vodného diela je SVD, Povodie Bodrogu a Hornádu, závod Poprad.

Hlavným účelom vodnej nádrže je akumulovanie vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni vo Vlčej doline, ďalšími účelmi je vyrovnávanie prietokov Hnilca z nádrže Palcmanská Maša a rekreácia pri nádrži Palcmanská Maša.

Klimatické podmienky

Kataster obce podľa čs. klimatickej klasifikácie spadá do mierne chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota je 4,7 O C, absolútne teplotné minimum – 10,7 O C, absolútne teplotné maximum +21,9. O C, priemerná maximálna teplota je 10,7. O C. Priemerný úhrn zrážok je 954 mm. Najbohatšie mesiace na zrážky sú júl a august, najchudobnejšie sú február a marec. Počet dní so snehovou pokrývkou dosahuje dĺžku 118,1 dní.

Vzhľadom na členitosť územia, je vietor najpremenlivejší prvok prízemnej vrstvy atmosféry čo do smeru i rýchlosti. Prevláda prúdenie od západu až severozápadu. Priemerná rýchlosť je v nižších polohách a v dolinách do 3 m/s, vo vyšších polohách do 5 m/s. V prevládajúcom smere vetra dosahuje najväčšie nárazy 30 až 40 m/s. V priemere je najsilnejšie prúdenie v zime a začiatkom jari, najslabšie koncom leta. Bezvetrie je častejšie v uzavretých dolinách a roklinách, kde sa väčšinou prejavuje len termická zložka cirkulácie.

Fauna a flóra

Podľa Futáka et al., 1980 patrí katastrálne územie obce Dedinky do oblasti Západokarpatskej flóry (CARPATICUM OCCIDENTALE) obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) okresu Stratenská hornatina (Slovenský raj).

Zoogeograficky patrí katastrálne územie Dedinky (podľa Atlasu SSR, Čepelák: Živočíšne regióny) do provincie KARPATY oblasti Vnútorných Západných Karpát.

Chránené oblasti

Ochrana prírody a krajiny uskutočňuje obec v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny . Podľa tohoto zákona je každý povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodením a ničením a starať sa o jej zložky (všeobecná ochrana prírody a krajiny). Osobitná ochrana prírody a krajiny sa realizuje územnou ochranou vo vymedzenom území, druhovou ochranou rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a ochranou drevín. Do tohto zákona boli zapracované aj dve právne normy EÚ, ktoré tvoria dokument NATURA 2000.

Ide o európsku sústavu chránených území, ktorá je zložená z dvoch typov území:

• navrhované územia európskeho významu (ich vymedzenie vyplýva pre členské štáty EÚ zo smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, známa aj ako smernica o biotopoch)
• navrhované chránené vtáčie územia (ich vymedzenia vyplývajú pre členské štáty EÚ zo smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, známa aj ako smernica o ochrane vtráctva) Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený uznesením vlády SR č. 636/2003

Po vstupe do EÚ sa Slovenská republika musí riadiť európskym systémom ochrany prírody. Kataster obce Dedinky patrí do územnej pôsobnosti Štátnej ochrany prírody Správy NP Slovenský raj.
V katastri obce Dedinky sa vyskytujú:

• významné biotopy z hľadiska ochrany prírody:
• NPR Stratená
• mokrade a slatinné biotopy, ktoré sa vyskytujú SV od obce Dedinky
• lúčne a pasienkové biotopy - sú najrozšírenejšie v intraviláne obce, ale aj na viacerých miestach mimo intravilánu obce. Najhodnotnejšie lúčne biotopy z hľadiska biodiverzity sa nachádzajú na vápencovom podloží
• územie NATURA 2000.